Túto časť nášho krásneho Liptova veru moc nepoznám. A tak sme sa rozhodli vybrať sa na Salatín, vrchol , ktorý je nenápadný , no každý kto na ňom bol ho ospevuje. Vybrali sme sa vlakom z L. Miukálša do Ružomberka a tam sme nasadli na autobus priamo do Liptovskej Lúžnej. Šofér nám povedal, na ktorej zastávke máme vystúpiť. Ak ste ešte neboli v Lipt. Lúžnej, tak si nájdite čas a choďte sa ta pozrieť, malebná dedina pod horami. Môžete to spojiť s nákupom mliečnych výrobkov priamo z družstva. Na jeho konci je malý obchodík, kde Vás radi obslúžia.
Tu na tomto mieste si dovolím "požičať " komentár výstupu od p. Norberta Takáča, nakoľko ja som tu naozaj len na návšteve a nepoznám to tu moc dobre :). A opis túry pána Norberta sa mi veľmi páčil. Sem tam niečo pripíšem ale v podstate je to jeho opis. Akurát, že my sme šli na jar a naozaj sme boli svedkami čarovnej moci prírody. Toľko prenádherných horcov a odkvitajúcich poniklecov a prvosienoch holých sme veru ešte nevideli ... . Kto má rád vysokohorské kvietky, vrelo odporúčam !
Originál nájdete tu : https://hiking.sk/hk/ar/1991/liptovska_luzna_salatin_ludrova.html
Na zastávke „Ráztočná“ nás víta smerovník, ktorý prikazuje pokračovať bočnou ulicou. Pokračujeme hore ulicou, pričom zanedlho míňame miestny penzión, hneď oproti nemu je základná škola a za pár minút natrafíme po ľavej strane na netradičný salaš. Pokračujeme neustále asfaltkou, ktorá sa neskôr zmení na zvážnicu, vedúcu do oblasti Klina a Tlstej. Po chvíli vyjdeme na lúčne dno doliny Ráztoky, odkiaľ máme krásny výhľad na masív Prašivej, vzdialené vrchy Veľkej Fatry od Krížnej po Rakytov a hneď oproti na nás vykúka skalnatá (Červená) Magura. Výhľad na Salatín ešte stále nemáme. Neustále pokračujeme po lesnej zvážnici, takže túra dolinou Ráztoky je vhodná aj pre menej skúsených turistov. Hoci v zime sa niektoré, najmä vyššie položené úseky doliny, môžu zmeniť na ľadové klzisko. Zanedlho prídeme na koniec zvážnice, ktorá odbočuje vpravo do oblasti Klina a Tlstej, kým my pokračujeme rovno. Chodník sa občas stratí, ale kde nie je viditeľný chodník, nechýbajú značky. Z týchto miest už vidíme náš cieľ – skalkami posiate úbočie Salatína. Až po Ráztocké sedlo chodník nemá mimoriadne prevýšenie, to nás ešte len čaká. V týchto miestach je nádherne na jar, keď sú okolité lúky doslova posiate šafranmi. Ráztocké sedlo, kam vyúsťuje aj chodník, vedúci z Magurky, ponúka krásny výhľad na Tatry a Kriváň. Výstup na Salatín z Ráztockého sedla považujem za najľahšiu variantu výstupu na Salatín aj vďaka pomerne jednoduchému a nenáročnému prechodu dolinou Ráztoky až do samotného sedla. Doprajme si oddych, pretože nás čaká pomerne strmý výstup úbočím Salatína.
V sedle nám rázcestník ukazuje cestu priamo do lesa, kde hneď strmo vystupujeme. Všade je dobre viditeľný chodník, takže problém s orientáciou by nemal byť. Navyše, vo vyšších partiách terén ani príliš nedovoľuje odbočiť z chodníka. Po výstupe z lesa sa nám ukáže okolitá, nádherná horská krajina. Výstupu dominuje pohľad na náprotivný Klin a Tlstú, hneď za nimi je hrebeň Nízkych Tatier s výraznou Prašivou, a v pozadí Veľká Fatra. Miestami je výstup natoľko strmý, že ak nemáme palice, musíme si pomáhať rukami. Po prekonaní najstrmších pasáži prichádzame na Salatín. Samotný vrchol, ktorý je posiaty hustou kosodrevinou, je o niečo vyššie spolu s vrcholovou tabuľou. Hora ponúka krásne, miestami obmedzené výhľady na okolité hory začínajúce Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou, Malou Fatrou, Chočskými vrchmi, Západnými a Vysokými Tatrami. Krásne tu je v lete, keď vonia kosodrevina, niečo neskutočné. Teda, na Salatíne je krásne vždy.
Zostup
Zo Salatína máme tri možnosti zostupu. Ako som spomenul na začiatku článku, ak ste na Salatíne prvýkrát, vráťte sa späť rovnakou cestou. V zime to platí dvojnásobne. Druhá možnosť zostupu vedie cez tiesňavu Hučiaky do Ludrovej. Táto trasa je však v závere pod vrcholom mimoriadne strmá a v zime môže byť nebezpečná. Navyše, na poľane Žliebky (krásny výhľad na Úplazy) je problematické značkovanie a lúky sú dosť zarastené. Posledná, tretia možnosť zostupu vedie cez Úplazy. Tu je niekoľko problematických úsekov kvôli chýbajúcim značkám a aj preto ju neodporúčam použiť v zime. Túto možnosť zostupu bližšie predstavím.
Hneď pri zostupe musíme nájsť správnu cestičku v kosodrevine, pretože vyšliapaný chodník nás zavedie na "latrínu". Keďže vrchol Salatína je porastený hustou kosodrevinou a terén mimoriadne strmý, pri zostupe máme čo robiť, najmä ak máme na chrbte batohy. Ak je terén navyše blatistý, o zábavu je postarané. Navyše, v úseku kosodreviny chýba značkovanie, takže zimný výstup/zostup je problematický.
Keď zostúpime hustou kosodrevinou, ocitneme sa v trávnatom sedle pod Malým Salatínom. Nádherné miesto! Doprajme si oddych a pokochajme sa krásnymi výhľadmi na blízky Malý Salatín, časť Nízkych Tatier, Salatín, Veľkú Fatru, Malú Fatru, Veľký Choč, Západné a Vysoké Tatry.
Zo sedla pod Malým Salatínom nezostupujeme dole vychodeným chodníčkom, ale ideme do hory (porastu), kde priamo na skale je značka. Zanedlho prídeme na samotné Úplazy, čo sú vlastne vysokohorské lúky posiate skalkami. Tu si doprajme ďalší oddych, pretože je to posledné miesto s výhľadmi. Ďalej pôjdeme lesom viac-menej bez výhľadov. Úplazy nám ponúkajú krásny výhľad na blízky Salatín, masív (Červenej) Magury, Brankov, Ostré a Veľkú Fatru. Samotný prechod Úplazov ponúka na krátkom úseku zaujímavý, hĺboký pohľad do hornej časti Ludrovskej doliny nazývaný Jazvečie.
Ďalší zostup je pomerne strmý a povedie lesom, väčšinou bez výhľadov. Chodník v úseku medzi Bohúňovom a sedlom pod Kohútom vedie cestou vyrytou od lesnej techniky. Takto zničeným chodníkom ideme približne pol hodinu, pričom neustále sledujeme značku, ktorá zanedlho odbočuje vľavo, kým lesná cesta pokračuje rovno. Cestou míňame celoročne otvorenú útulňu Kriváň. Prídeme na rúbanisko, odkiaľ máme priamo pod sebou Ludrovú, Ružomberok, nad ním Veľký Choč, v pozadí vľavo Malú Fatru, vpravo Západné Tatry a hrdo stojaci Kriváň. Zostup je neustále strmý, miestami sa zmierni, aby opäť nadobudol na strmosti. Aj preto túto trasu nevolíme ako výstupovú. Po nekonečnom klesaní konečne prichádzame do Ludrovej. Mimochodom, ak nám nejde autobus, nič sa nedeje, do Ružomberka to je hodina príjemnej chôdze.
Na tomto mieste pridám aj moje celkové dojmy z túry. Túra je to stredne náročná ale v zime by som tadiaľ radšej nešla ... . Hlavne zostup je dlhý a dosť strmý , kolienka si veru odtrpeli . Ako píše Norbert, tak aj bolo. Hore na začiatku zostupu na Úplazy sme sa stratili. Bolo tam veľmi veľa polámaných stromov , ktoré hatali chodník tak, že sa úplne stratil. Tak sme museli použiť intuíciu a keď sa dalo , tak aj GPS-ko v mobile pomohlo. Keď sme už zišli dolu do dediny, išli sme na druhú zastávku , kde je aj miestna krčma. Malé občerstvenie nám padlo veľmi dobre :). Celkovo to bola úžasná "zážitková " túra lebo takú záplavu kvetov v ich prirodzenom prostredí si človek pamätá na celý život ;) . Vrelo odporúčam aj ja !
