Na Baranec

Dnes  píšem zničená a  unavená  s poriadnou svalovicou  zo včerajšieho  hromadného  výstupu  ... a čo to ešte len bude  zajtra , ó Bože ! Turisti, ktorí  majú čo to za sebou a nemajú práve sladkých násť rokov, vedia o čom  hovorím, však  ;) ?  A tí, ktorí  sa ešte nebudili  dolámaní  a zničení po  "úžasnom"  zážitku z predošlého dňa , tí  nech to určite  vyskúšajú   lebo takto  sa zísava  tá neutíchajúca a niekedy až  nepochopiteľná " závislosť" na výstupoch a  výšľapoch rôzneho druhu , ktoré  najskôr  človeka  uvedú do stavu  blaženosti za potom  na druhý deň do stavu  navládnosti :) :) :). A za toto vďačíme našej krásnej prírode , ktorú  sme dostali  uchovanú od  predošlých generácií a ktorú musíme  chrániť aj my všetci pre  tých, čo tu budú po nás ... .

Tak  o čom  to dnes bude ?  O Baranci  , treťom najvyššom vrchu Západných tatier .  Jeho  nadmorská výška je  úctyhodných  2185 mnm. My sme  sa naň  tentokrát  vydali  ako  účastníci hromadného  výstupu  , ktorý poriadala obec  Jakubovany a bol to už  veru  16-ty  ročník . Jakubovany  sú  obec   hneď  za Litpovským Mikulášom  smerom na Liptovský  Hrádok.  Obec sa končí  Studenou dolinou, v ktorej  je  aj   nástup na  tútu na Baranec.    Hneď pri  smerovníku je aj pár miest na  parkovanie  , čo poteší :).  Po  registrácii  na miestnom obecnom  úrade   sme sa teda vydali  týmto smerom  a kamsi tamsi, o   7:00 hod. sme už  šľapali , šľapali a rozprávali až sme  značku  netrafili  !  Tak veru,  vydali sme sa po prvej  zvážnici, ktorú sme  videli hneď  za závorou  . Ale  beda, po  hodnej chvíli  sme si uvedomili, že veru  na  mokrej cestičke nevidno  žiadne stopy po našich predchodcoch...  tak  hybaj, otočili sme to  čelom vzad. A veru, dobre sme urobili lebo hneď  za závorou,  rovno do očí  nám  udreli  hádam aj  3 modré  značky !!!! Takže tak  ,  aj domáci  sa  veru vedia  dobre   stratiť , nie ste  sami  , milí čitatelia  :) :) :) ! Tak po tejto  rannej rozcvičke  sme  sa už vydali správnym smerom, doprava a prudko  hore  strmým svahom . Stúpanie  bolo  dosť  prudké  ale  veľa sa šlo lesom a tak to bolo  naozaj  celkom príjemné,  hora  nám poskytovala  ochranu pred  stúpajúcim  slnkom a  teplom.  Ba čo viac,  po chvíli sme si išli oči vyočiť ...  celú Liptovskú kotlinu  pokryla  hustá  nadýchaná  šľahačka !!!! Trčali len najvyššie  končiare   náprotivných  Nízkych tatier inak  všetko zahalili biele   mraky  , ktoré my  voláme aj Liptovské more .  Poviem  vám, takú nádheru som v lete veru ešte  nevidela ... .  Pár  fotiek priložím aby ste sa  aj vy  pokochali ;).  No a takto  sme  sa pomaličky   dostali až  na  prvý kopec  , Holý  vrch, kde  nás stretali aj   účastníci, ktorí sa vydali  na Baranec z ústia Žiarskej doliny. To bola alternatívna  možnosť  výstupu . Hore sa nám pomaly ukazovali  ďalšie  lákadlá  Západných tatier,  Príslop,   Baníkov,  Hrubá kopa, Tri kopy ... .  Ale náš  Baranec, či Barančisko , ten sa  nám  až tak veľmi  nepribližoval :) :) :).  Výstup na prvý vrchol, Holý vrch,  trval  také  necelé  2 hodinky a  pred nami bola ešte  1 a 1/2 hodina na vrchol. Poviem Vám, bola to nekonečná  trasa ,  za každým  menším  vrcholom sa ukázal ešte ďalší a ďalší a  znova ešte jeden ... ale nakoniec sme to dali ! V zdraví a šťastí, za nádherného počasia sme po necelých 4 hodinách   vystúpili na vrchol Baranca . A bola to veru  nádhera, tie  výhľady, tie  boli  úúúúžasnéééé a nekonečné... .  Veľká Fatra s  Rozsztcom a Fatranským Kriváňom  naľavo,  Baníkov, Trikopy  , Ostrý Roháč   vedľa čoby kameňom dohodil , napravo  Jakubiná,  Bystrá , Magury a Ostredky ... a oproti  nám  v pozadí celý hrebeň Nízkych Tatier  v plnej paráde ! Šľahačkové mraky sa rozpustili a tak sme sa mohli  kochať a kochať ... . Tak veru, Baranec  má svoje čaro, je to  krásne miesto  s veľkolepými  pohľadmi na  náš krásny Liptov !  Po spoločnej  fotografii všetkých účastníkov výstupu a pár teplých slovách od  starostu obce Jakubovany, sme sa pomaličky vybrali  dolu  ... smerom  do Studenej Doliny. Išli sme  trasou  , ktorú  poznajú domorodci  , cez Malý Baranec,  Mládky, Trnovec a tak doluuuu  až  po  zvážnicu, ktorá nás  doviedal na  lúku nad Studenou dolinou , kde nás už čakali  výborné bryndzové halušky   . K tejto zostupovej trase dodám, že  ísť po nej nie je  vôbec  ľahké, nakoľko na viecerých miestach  môžete  odbočiť nesprávnym smerom, nakoľko  tu nie je povolené turistické značkovanie  . Preto zostup odporúčam skôr  cez  Žiarske sedlo a dolu Žiarskou dolinou.  Na jej  ústí sa potom  treba  vydať smerom ku chate Baranec  , kde je super  útulná krčmička s neopakovateľným  čarom. Po občerstvení  sa už len  vybrať smerom po Tatranskej magistrále do Studenej doliny, kde to  je už len  pol hodinka  a ste pri svojom  tátošovi ;).