Dnes píšem zničená a unavená s poriadnou svalovicou zo včerajšieho hromadného výstupu ... a čo to ešte len bude zajtra , ó Bože ! Turisti, ktorí majú čo to za sebou a nemajú práve sladkých násť rokov, vedia o čom hovorím, však ;) ? A tí, ktorí sa ešte nebudili dolámaní a zničení po "úžasnom" zážitku z predošlého dňa , tí nech to určite vyskúšajú lebo takto sa zísava tá neutíchajúca a niekedy až nepochopiteľná " závislosť" na výstupoch a výšľapoch rôzneho druhu , ktoré najskôr človeka uvedú do stavu blaženosti za potom na druhý deň do stavu navládnosti :) :) :). A za toto vďačíme našej krásnej prírode , ktorú sme dostali uchovanú od predošlých generácií a ktorú musíme chrániť aj my všetci pre tých, čo tu budú po nás ... .
Tak o čom to dnes bude ? O Baranci , treťom najvyššom vrchu Západných tatier . Jeho nadmorská výška je úctyhodných 2185 mnm. My sme sa naň tentokrát vydali ako účastníci hromadného výstupu , ktorý poriadala obec Jakubovany a bol to už veru 16-ty ročník . Jakubovany sú obec hneď za Litpovským Mikulášom smerom na Liptovský Hrádok. Obec sa končí Studenou dolinou, v ktorej je aj nástup na tútu na Baranec. Hneď pri smerovníku je aj pár miest na parkovanie , čo poteší :). Po registrácii na miestnom obecnom úrade sme sa teda vydali týmto smerom a kamsi tamsi, o 7:00 hod. sme už šľapali , šľapali a rozprávali až sme značku netrafili ! Tak veru, vydali sme sa po prvej zvážnici, ktorú sme videli hneď za závorou . Ale beda, po hodnej chvíli sme si uvedomili, že veru na mokrej cestičke nevidno žiadne stopy po našich predchodcoch... tak hybaj, otočili sme to čelom vzad. A veru, dobre sme urobili lebo hneď za závorou, rovno do očí nám udreli hádam aj 3 modré značky !!!! Takže tak , aj domáci sa veru vedia dobre stratiť , nie ste sami , milí čitatelia :) :) :) ! Tak po tejto rannej rozcvičke sme sa už vydali správnym smerom, doprava a prudko hore strmým svahom . Stúpanie bolo dosť prudké ale veľa sa šlo lesom a tak to bolo naozaj celkom príjemné, hora nám poskytovala ochranu pred stúpajúcim slnkom a teplom. Ba čo viac, po chvíli sme si išli oči vyočiť ... celú Liptovskú kotlinu pokryla hustá nadýchaná šľahačka !!!! Trčali len najvyššie končiare náprotivných Nízkych tatier inak všetko zahalili biele mraky , ktoré my voláme aj Liptovské more . Poviem vám, takú nádheru som v lete veru ešte nevidela ... . Pár fotiek priložím aby ste sa aj vy pokochali ;). No a takto sme sa pomaličky dostali až na prvý kopec , Holý vrch, kde nás stretali aj účastníci, ktorí sa vydali na Baranec z ústia Žiarskej doliny. To bola alternatívna možnosť výstupu . Hore sa nám pomaly ukazovali ďalšie lákadlá Západných tatier, Príslop, Baníkov, Hrubá kopa, Tri kopy ... . Ale náš Baranec, či Barančisko , ten sa nám až tak veľmi nepribližoval :) :) :). Výstup na prvý vrchol, Holý vrch, trval také necelé 2 hodinky a pred nami bola ešte 1 a 1/2 hodina na vrchol. Poviem Vám, bola to nekonečná trasa , za každým menším vrcholom sa ukázal ešte ďalší a ďalší a znova ešte jeden ... ale nakoniec sme to dali ! V zdraví a šťastí, za nádherného počasia sme po necelých 4 hodinách vystúpili na vrchol Baranca . A bola to veru nádhera, tie výhľady, tie boli úúúúžasnéééé a nekonečné... . Veľká Fatra s Rozsztcom a Fatranským Kriváňom naľavo, Baníkov, Trikopy , Ostrý Roháč vedľa čoby kameňom dohodil , napravo Jakubiná, Bystrá , Magury a Ostredky ... a oproti nám v pozadí celý hrebeň Nízkych Tatier v plnej paráde ! Šľahačkové mraky sa rozpustili a tak sme sa mohli kochať a kochať ... . Tak veru, Baranec má svoje čaro, je to krásne miesto s veľkolepými pohľadmi na náš krásny Liptov ! Po spoločnej fotografii všetkých účastníkov výstupu a pár teplých slovách od starostu obce Jakubovany, sme sa pomaličky vybrali dolu ... smerom do Studenej Doliny. Išli sme trasou , ktorú poznajú domorodci , cez Malý Baranec, Mládky, Trnovec a tak doluuuu až po zvážnicu, ktorá nás doviedal na lúku nad Studenou dolinou , kde nás už čakali výborné bryndzové halušky . K tejto zostupovej trase dodám, že ísť po nej nie je vôbec ľahké, nakoľko na viecerých miestach môžete odbočiť nesprávnym smerom, nakoľko tu nie je povolené turistické značkovanie . Preto zostup odporúčam skôr cez Žiarske sedlo a dolu Žiarskou dolinou. Na jej ústí sa potom treba vydať smerom ku chate Baranec , kde je super útulná krčmička s neopakovateľným čarom. Po občerstvení sa už len vybrať smerom po Tatranskej magistrále do Studenej doliny, kde to je už len pol hodinka a ste pri svojom tátošovi ;).