Júl v lete roku 2016 bol síce dosť daždivý ale napriek tomu sme sa vybrali na 1 dňovú turistiku do susedného regiónu Orava , do Západných Tatier. Išli sme cez Huty, Zuberec až na začiatok Látanej doliny, kde sme nechali aj naše auto. Na Volovec sme sa tentokrát vybrali práve spomínanou Látanou dolinou a veru sme urobili veľmi dobre. Nestretli sme ani človiečika , čo sa o susednej Roháčskej doline povedať nedá ani omylom :). Dolinou tiekol krásny horský potôčik a sprevádzal nás až ku rázcestiu s dreveným posedením , kde sa skončila asfalotá cesta a my sme nastúpili na horský chodník smerom do sedla Rákoň. Išli sme príjemným stúpaním pomedzi čučoriedkové polia práve dozretých čučoriedok , neskôr cez pásmo kosodreviny a jaradiny až sme sa "vyšplhali " nad hranicu lesa, do sedla Rákoň. V sedle sa začalo meniť počasie z úplne bezoblačného na mierne zatiahnuté. Výhľady zo sedla boli očarujúce, za nami Babia hora, Lúčna , Kominiarske wierchy a pred nami Roháče v celej svojej paráde od Salatína, cez Baníkov Tri kopy , Ostrý Roháč až po náš dnešný cieľ, Volovec. Po malom občerstevní sme sa pobrali na Rákoň a potom už pomaličky na samottný Volovec. Niekde v strede cestičky sa sám ukázali všetky 3 Roháčske plesá , naľavo sme dovideli až na poľský Giewont vo Vysokých Tatrách .... . Cestou na vrchol sme stretli štvornohého strážcu hôr, kamzíka, ktorý sa nám prišiel ukáazať ešte aj cestou nazad ... . Volovec ( 2064 mnm. ) je vrchol s krásnymi výhľadmi , vidíte z neho " odratý " Ostrý Roháč, celý hrebeň Západných Tatier, pozeráte na Baranec a v pozadí vidíte aj pohorie Nízkych Tatier. Nám príroda na vrchole pripravila ešte jedno prekvapenie, chvíľu sme mali výhľady všade navôkol a v priebehu pár okamihov nás zahalila jemnučná hmlová záclona ... . No , bola to naozaj krásna ukážka toho ako rýchlo sa vie zmeniť počasie na horách. Posedeli sme a veru sme rezko vykročili nazad do Látanej doliny. Išli sme miernou okľukou cez Dlhý úplaz a popod Lúčnu a potom už len dolu cez les až na rázcestie ku drevenému prístrešku. Presne tam sa spustil hustý dážď , tak sme chvíľu čakali, či sa utíši alebo nie. A neutíchol... tak sme vykročili na posledný úsek túry po asfaltovej cestičke dolu Látanou dolinou ku autu. Cesta nám trvala už len pol hodinku, no dážď nás premočil naozaj poriadne :))) . Bolo nám to však jedno... hlavne, že nás búrka nezastihla hore na hrebeni ! Ani nechcem pomyslieť na všetkých tých ľudí, ktorí sa v čase nášho zostupu ešte len "štverali" na Volovec . Ale to už je na zvážení každého turistu, čo je pre neho ešte prijateľné riziko a čo nie.
Naša túra vyšla parádne, určite sa tam ešte v budúcnosti vrátime, celé Roháčske Tatry sú naozaj krásny kus našej Slovenskej krajiny .