Skoro ráno opúšťame parkovisko pri hoteli Pieris ( či ako sa to volá ) a Hneď po prvom stúpaní nám cestu skríži Kamenistý potok . Márne sa obzeráme vpravo, vľavo ale mostík nevidíme. No tak poniektorí suchou, iní mokrou nohou skáčeme cez vodu , celé stádo úplne podľa vzoru "divé kone ". Fakt sme do vody všetci poskákali. A úplne posledný člen našej partie po tom , čo videl to naše predstavenie , urobil čelom vzad , vrátil sa ... a o pár metrov nižšie , pekne skrytý za výbežkom našiel čo .... no predsa mostík ! My všetci ostatní sme ho síce tiež uvideli ale až po krkolomnom skákaní cez horskú bystrinu :). No čo, rozvcička bola za nami a tak hor sa na to! V dolnej časti Kamenistej doliny sú mohutné bočné morény, za nimi rozsiahla poľana a úbočia nad ňou sú od požiaru v roku 1904 zväčša holé. Tečie ňou rovnomenný potok, popri ktorom ide aj chodník. Dolina je krásna, nie náročná na stúpanie , len chodník je miestami úzky a ranná rosa sa stará o príjemný kúpeľ dosť dlhý čas . Keď sme vyšli z lesa otvoril sa nám krásny pohľad na záver doliny , vľavo sme videli hrebeň Bystrej a Kobyly a v pravo zase Veľkú Kamenistú a jej pokračovanie . Po chvíli stúpania a kochania sa prírodou sme si vyšlapali do Pyšného sedla, ktoré je mimochodom treťou najnižšou zníženinou tatranskej horskej bariéry. Čosi sme pojedli, popili, pofotili a asi po pol hodinke kukám na smerovník ukazujúci na Blyšť. Časový údaj hovorí o 30 minútach. V turistickej mape však časový údaj zo sedla na Blyšť uvedený nie je. Je tam len čas z Pyšného sedla do Bystrého sedla. Pokračujeme teda na Blyšť. Postupne sa nám začali odkrývať nádherné výhľady napríklad na Klin.Po asi pol hodine stúpania sme dorazili zrejme na Blyšť. Človek len háda lebo veru žiadna ceduľka nehrozí. Tak pokračujeme ďalej vľavo , keďže vpravo dolu sa nám to zdalo úplne nelogické. A dobre sme urobili, za pár minút sme vystúpili na Bystrú. Ale opäť žiadna tabuľka , nič. A to je Bystrá označovaná ako najvyšší vrch Západných Tatier ! Asi by sa kompetentní mali zamyslieť ... . Nestalo sa nám to v Západných Tatrách prvý krát . Veď aj trasa je písaná cez Bystré sedlo, ktoré je ale naozaj obchádzka . My sme ho vynechali . Z vrcholu Bystrej ( 2248 m ) sú naozaj krásne výhľady na všetky strany, ale asi najviac mi utkvel v pamäti náš nádherný Kriváň. Bol naň skutočne skvostný pohľad. Za Kriváňom sme videli takmer celé naše krásne Vysoké Tatry. Západné Tatry sa zase pýšia pohľadom na Klin, hrebeň Otrhancov s Ostredkom končiaci Jakubinou a v pozadí Volovec, Baranec, sem tam vykukne Ostrý Roháč, Tri kopy a aj Baníkov. Na poľskej strane je dobre vidno Temniak, dolinu Koščielisko a Kominiarske vrchy. Vidno aj Oravskú prihradu. Prosto, výhľady nekonečné a naozaj nádherné kol dokola. Výšľap sem sa naozaj oplatí ! Z vrcholu sme zostupovali príjemnou cestou, ktorá nás doviedla na hrebeň Kobyly. Celou cestou krásne vidno Kamenistú dolinu a tiež Bystré plesá na druhej strane. Je to skupina troch plies ľadovcového pôvodu, ktoré sa nachádzajú v závere Bystrej doliny. Sú to najvyššie položené plesá v Západných Tatrách. Dve Vyšné Bystré plesá sa nachádzajú priamo pod Bystrou v ľadovcovom kotli vo výške 1879 m n. m. Z nich najväčšie má 0,86 ha a je zároveň aj najhlbším plesom v Západných Tatrách (12,5 m). V bočnom kotli pod Nižnou Bystrou je vo výške 1837 m n. m. pleso Anitino očko. Z hrebeňa vedú strmé serpentíny, po ktorých zvládnutí sme sa pomaly dostali do Bystrej doliny. Je to jedna z mála dolín v Západných Tatrách, ktorá nesiaha až po hlavný hrebeň. Je asi 5 km dlhá. Horná časť je skalnatá bez porastov kosodreviny. Dolinou preteká potok Bystrá. Zostup bol vcelku príjemný. Ako sme postupovali, Bystrá sa nám zmenšovala, až nakoniec úplne zmizla. Turistický chodník viedol priamo popri potoku.
Záver
Táto trasa je označovaná ako náročná vysokohorská túra. Tento okruh sa dá stihnúť pohodlne za jeden deň ale naozaj celý . Čo sa týka trasy, podľa môjho subjektívneho názoru je lepšie vystúpiť na Bystrú cez Kamenistú dolinu a schádzať Bystrou dolinou. Ale každému človeku to vyhovuje inak.
